Kolis

Demokracia zvíťazila, názor občanov rozhodol, koniec, nie je čo riešiť. Veď predsa žijeme v demokratickej spoločnosti.

Skutočnosť? Katastrofa…

Sme spoločnosť, kde netolerujeme demokraciu, ale vyzdvihujeme tvrdý oportunistický názor – názor progresívny. Ale prečo?

Čo znamená progresívnosť v našich zemepisných šírkach?

Tvrdosť. Buď súhlasíš alebo si nepriateľ. Máš iný názor…neexistuj.

Slovo a význam „demokracia“ je len klišé, paradoxne u ľudí, ktorí sa oháňajú demokraciou, ale nemajú ani základné znalosti, čo demokracia znamená.

Dehonestujeme ľudí, ktorí vyjadrili sympatie k víťazovi volieb, no nevyzývame ľudí, aby splnili to čo sľúbili, ak nezvíťazil ich kandidát.

Nech ukážu aká je ich viera, aká je ich neoblomnosť, ktorú deklarovali v prípade nenaplnenia ich vízií. Odsťahovanie zo Slovenska?…

Ale, veď nepreháňajme, veď je to len ich názor, výkrik mentálne zapredanej osoby. Osoby, ktorá nevedela čo činí, len to tak cítila, no dnes to cíti trochu inak. Dnes chápe demokraciu, no tiež chápe potrebu zabezpečiť svoju budúcnosť. Dnes chápe svoju neznalosť a manipulovateľnosť, no deklaruje aj možnosť mýliť sa. Dnes chápe, že vystúpiť na verejnosti afektovaným spôsobom, nemusí znamenať že osloví všetkých ľudí.

Naraz sa stratila tvrdosť a nezlomnosť osobnosti. Naraz utíchla viera osobnosti, viera v dokonalosť, schopnosť ovplyvňovať ostatných vraj menej chápajúcich. Počujeme dnes konkrétnych hercov? Odchádzajú?

Sme spoločenstvo ľudí, kde intelektuáli (cielene mlčiaci) a ostatní (ovplyvnení okolnosťami) mlčia či kričia, no nevytvoria budúcnosť, ktorá by bola prínosom pre našu budúcnosť, budúcnosť našej krajiny.

A tak sme a budeme krajina, ako list vo vetre. Ktorá strana zaduje silnejšie, tam sa prikloníme.

Veď naša identita je nepodstatná…