Kolis

Písať o tom čo a kto si z našich politikov myslí, čo plánuje a čo zastáva je zbytočné mrhanie časom pre tých, ktorí to čítajú či počúvajú.

Politik na Slovensku je človek s funkciou, ktorá mu zaručuje neohrozenosť na dlhé obdobie jeho funkčného obdobia. Áno, počúvame to, že niekto podá trestné oznámenie na niekoho za niečo, ale výsledok je väčšinou nulový, či smiešny.

Slovenský politik je figúrka nezodpovedajúca sa svojim voličom, je bábka svojich oligarchov, je nímandom spoločnosti z ktorej vzišiel. Ale je dlhotrvajúcim aspektom politiky, ktorá určuje smer štátu v ktorom pôsobí.

My štát, občania, voliči, či ako sa nazývame, sme len bábkou, ktorá sa prikloní či odkloní podľa aktuálnej situácie či presvedčenia v danej aktuálnej dobe. Sme nástroj k dosiahnutiu moci, no nie sme hodnotitelia či nebodaj kritikmi ich osobnosti, názorov a schopností. Už vôbec nie sme perzekútormi  ich pôsobenia vo funkcii politika, sme len večný sťažovatelia či kritici ich pôsobenia a ovplyvňovania našich životov v spoločnosti.

Stalo sa to štandardom dnešnej doby. Akceptujeme neschopnosť a nevedomosť vo funkcii, kde očakávame presný opak, zabúdame alebo nevidíme (lebo nechceme) kolosálne chyby predstaviteľov vlády, ktoré nás stoja nasledujúce roky strádania.

Prečo? Lebo to chceme alebo sme tak neschopní či leniví postaviť sa proti tomu.

Sme takí národ, plno slov, ale „skutek utek“… Niektorým to vyhovuje a tí ostatní sú ušomraní no nič produkujúci pokorní občania tohto štátu.

A to je voda na mlyn našim skvelým politikom. Dnes je vo vláde ten a zajtra onen, no význam je ten istý. Ruka ruku myje.

Politik na Slovensku je možno nie doživotná funkcia, ale roky trvajúca zlatá baňa, ktorá zaručuje vysoký finančný príjem a malú zodpovednosť (ak nie nulovú) za chyby ktoré počas svojho pôsobenia spôsobil. Úroveň vedomostí a schopností či nebodaj vzdelania je nepodstatná.

A tak nám neostáva nič iné ako zaťať zuby, šomrať, kritizovať, nadávať a ospevovať, ako by to bolo, keby toto nebolo až do nasledujúcich volieb. A možno aj dlhšie.

Alebo nie? Budeme ešte, alebo budeme mať ešte niečo?