Čo povedať na dnešnú vládu. Čo povedať na dnešnú opozíciu?
Nič rozumné. Nič, čo by opisovalo, alebo hodnotilo dnešnú aktuálnu situáciu.
Nič, len hádky, kto čo a ako, kto kedy a prečo, kto s kým a za čo.
Nuž musíme si zvyknúť, že naši volení nie sú vždy aj kompetentní. Musíme si zvyknúť, že naši kompetentní zastávajúc vrcholové funkcie, nie sú vždy dostatočne fundovaní, aby obhajovali naše záujmy.
Musíme si zvyknúť, že rozum, schopnosť a vedomosť je len nepodstatnou súčasťou politikov reprezentujúcich našu krajinu, či štát.
Veď máme demokraciu a tá umožňuje čokoľvek. Umožňuje politikom v našom, ako aj európskom parlamente za nemalé platy prežívať svoje pôsobenie za minimálnu aktivitu.
Veď ruku na srdce, kto z nás pozná našich politikov v európskom parlamente? A kto z nás vie, čo prinášajú pre nás, ako národ?
Napríklad?
Lucia Ďuriš Nicholsonová, mĺkva, nič nehovoriaca alebo hovoriaca, keď netreba. Mútiaca vodu s portfóliom nula.
Monika Beňová, dlhoročná europoslankyňa, ktorá priniesla pre nás čo….?
A ďalší, ktorých nespomínam, lebo by to bolo na dlho. Odskočiť si do europarlamentu, zarobiť a potichu odísť. To je cieľ ich osobností, no nie cieľ krajiny, ktorá ich deleguje na túto pozíciu. Ale to nie je podstatné, podstatné je len to, že sú tam. Kto ich volil, kto im dal možnosť ovplyvňovať našu krajinu, kto im dal právomoc rozhodovať v náš prospech či neprospech?
Nuž, my. My nevedomí, čo činíme. Nevedomí no veriaci, že našou voľbou zmeníme to čo nás trápi.
My, čo si naivne predstavujeme, že nás volení zastrešia a zastanú si naše potreby pred potrebami silnejších.
Utópia? Asi áno.
Mne osobne je mi však proti srsti, že ma v európskom parlamente reprezentujú ľudia, ktorých schopnosti sú minimálne a vedomosti chabé a musím žiť v tom vedomí, že to tak je.
Vážim si schopných a nadaných ľudí, no neznášam nadradenosť a neschopnosť ľudí, ktorí sa dostali niekde, kde nemajú čo hľadať. Len preto, že mali niečo alebo niekoho, čo ich tam dostal.
Však preto to tak aj vyzerá…