Kde sme, kým sme a čím budeme?
Nejdem rozoberať politickú scénu, hodnotiť rozklad politiky, či úbohosť politikov. To by bola len strata času a zbytočná snaha kritizovať či vniesť svetlo do zákutí niečoho, čo je len čiernou dierou podstaty nášho štátu.
Politika je scenár a politici sú herci v seriáli, ktorý u bežných občanov už dávnejšie stratil sledovanosť alebo súdnosť. Sú unavený zo sledovania a večného vyvolávania sporov, ktoré sú ich dôležitou existenčnou súčasťou, ale nie odpoveďou na ich otázky.
A tak politici žijú vlastným životom. Životom dobre plateným, spojeným s minimálnou zodpovednosťou za svoje rozhodnutia, či dokonca beztrestným poškodzovaním národného záujmu alebo názorov občanov, ktorí ich volili do pozícií manažérov štátu.
Komu je lepšie?
Nuž nájdu sa ľudia, ktorým to vyhovuje, ktorí nemajú problém, dokonca moralizujú a kritizujú iných. Dôvody na to iste majú.
Stačí sa pozrieť na komentáre ľudí hodnotiacich svetový pohár v Jasnej, kde kritizovali usporiadateľov či dokonca samotný výkon našej hviezdy Petry Vlhovej. Tí ľudia, ktorí mali na hlavách oranžovú čiapku.
Chceme sa pochváliť, že sme súčasťou niečoho veľkého, ale rýchlo zdupkáme a skritizujeme všetko, čo sa nepodarí alebo sa nám nehodí do nášho portfólia – či sme nevyťažili niečo v náš prospech.
Posledných pár dní som sa stal súčasťou nášho zdravotného systému. Jedným slovom – hrôza. Nič nové, alebo ako by niekto povedal – dobré ráno…
Nevraživosť, nadradenosť, neúcta, to je len pár prívlastkov s ktorými som sa stretol. Bol som odsúdený znášať náladovosť lekárov, len aby som vyriešil môj zdravotný problém. Vrcholom všetkého bolo prehltnúť poznámku o nutnosti otravovať ich na urgente. No, veď nič iné ma nenapadlo robiť, ako ísť na pohotovosť a znášať kritiku službukonajúcich.
Pre mnohých to však nie je nič nové, práve naopak, je to ich každodenná rutina. Pre mnohých – obyčajných…
A tak to zhodnoťme.
Kto sa má dobre a kto zle? Majetní, či tí s duchom? Poctiví, či tí čo zneužijú všetko vo svoj prospech? Naivní (veriaci v lepší zajtrajšok), či tí racionálne uvažujúci v aktuálnej situácii?
Nejde len o hodnoty hmotné, ale hlavne o hodnoty, ktoré nás prežijú. Hodnoty ktoré vštepíme mladším generáciám, hodnoty ktoré majú hodnotu pre spoločnosť v ktorej žijeme.
Je doba, ktorá si neváži minulosť a ani budúcnosť, takže je ťažké odpovedať na otázku, kým alebo čím budeme. Ja dúfam, že zvíťazí zdravý rozum. No ten je dnes vzácny.