Práve dnes som bol svedkom bezprávia alebo morálnou podstatou dnešného sveta.
Korupcia, rodinkárstvo, neochota uznať schopnosti iného.
Viem, že to nie je nič nového aspoň pre určitých ľudí. Títo ľudia na to reagujú slovami: a ty sa čuduješ, alebo kde žiješ?
Momentálne je mi zo všetkého nanič, neviem ani čo písať, aby to malo zmysel. Je to len vyznanie aktuálneho stavu mojej mysle a hlavne sklamania, že som veril v niečo čo je nereálne. Nereálne preto, lebo to tak je, lebo to je realita, lebo je to niečo, čo sa nedá zmeniť.
Dnešný svet zabudol na podstatu zodpovednosti, zabudol na povinnosť nesklamať niekoho, zabudol na podstatu dal som slovo…
Dnešný svet je ulita, prijmem len to čo mi neublíži, ale ani ma neobohatí. Robím len to, čo sa mi zdá práve najlepšie no nemyslím na budúcnosť a hlavne na druhých. Prežívam…
Verím influencerom no nevidím čo je predo mnou. Neverím v seba, lebo iní hovoria iné.
Prestal som veriť na schopnosť, prestal som veriť na kvalitu. Práve dnes som osobne spoznal dnešný hnusný svet. Svet bez schopností, bez kvalít.
Možno práve preto máme takú nízku kvalitu vo svete športu, politike a kultúre.
Neceníme si schopnosť, ale známosť. Nepodporujeme talent, ale peniaze.
Sme len posluhovači niečoho alebo niekoho čo nás ovláda. Bojíme sa vlastného názoru. Lebo sme slabí.
Tragédiou je, že aj keď si to uvedomujeme nemôžeme urobiť nič. A tak sme ticho. Nejako bolo a nejako bude…
Snažíme sa prežiť a akceptovať krivdu ktorú spôsobili iní, aj keď oni sú morálne oveľa nižšie ako my.
Všetka česť ktorí to riešia inak…